Londýnské uličky

Tato ulice má zcela nepochybně své kouzlo. Jedna odbočka vás dovede do rušné čtvrti s krásnými domy, malými obchůdky a v blízkosti pěkného, udržovaného parku. Ta druhá odbočka vás přivede blíže řece Temži, přímo do bloku méně honosných domů sousedících s přístavní čtvrtí. Pokračujte dále a přivítá vás hustý dým z nedalekých továren. Pozor si dejte na slepé uličky, které zejí prázdnotou, pokud do nich nevkročíte zcela sami a bezbranní.

Zdá sa, že sa Noahovi konečne minulo jeho diabolské šťastie. Hoci mu doposiaľ totiž všetko vychádzalo presne podľa jeho predstáv, aktuálne sa ocitol v pomerne nepríjemnej situácii. "Povedz že mi, aký je tvoj ďalší vynikajúci plán?! Ísť na slepé rande s každou blondínou v Anglicku, až kým nenatrafíš na tú vyvolenú?!" Slová jeho nedočkavého spoločníka sa mu v hlave ozývali čoraz intenzívnejšie. Jediné jeho aktuálne vodítko bolo pátrať po tajomnej dievčine so zlatými vlasmi, ale o koho sa asi tak mohlo jednať? V akom mohla byť asi tak veku? Ako vôbec vyzerala? Kde sa aktuálne nachádzala? O ničom z toho bohužiaľ nemal ani najmenšie potuchy. Nevedel nič než len to, že určite ešte stále žije, a že na ňu teoreticky možno natrafiť v Anglicku, ale tým to haslo. Rozprávač mal fakticky zvrátený zmysel pre humor. Ako má asi tak svojim dočasným "nadriadeným" vysvetliť svoje nadchádzajúce kroky? Niet pochýb o tom, že skôr či neskôr sa ho začnú vypytovať, takže potreboval aspoň nejaké hmatateľné výsledky.

Aká že bola teda Serpentova aktuálna stratégia? Nuž, našťastie sa mu vybavovali aj iné slová jeho netrpezlivého spoločníka. "Nežiadúca pozornosť... áno, to je presne to, čo aktuálne potrebujem." Bingo. Plán je jasný - "ak nedokážem ja nájsť ju, nech príde ona za mnou". Vskutku arogantný postoj, ktorý by sa iba málokomu vyplatil, ale Noah... ten bol v tomto odjakživa iný. Nečakané, ba priam až historické udalosti sa naňho lepili na každom kroku bez ohľadu na to, či ich úmyselne vyhľadával alebo nie. Dôvod je prostý - rozprávač skrátka potrebuje rozprúdiť príbeh, takže neprichádza do úvahy, aby jedného zo svojich najaktívnejších hráčov odstavil do slepej ulice, nie snáď? Niet vôbec divu, že bol Serpent terčom neustálych problémov, no práve tie ho v konečnom dôsledku zakaždým zaviedli na tú správnu cestu. Bude tomu tak i teraz? Rozhodne nie s Caldwellom za jeho chrbtom, takže sa mu dočasne musel sťa had vyvliecť spod jeho pazúrov a vydať sa na sólo výlet. Bola to tentokrát chyba?

Odpoveď na túto otázku mal Noah bližšie než i sám čakal. Ako náhle totiž odbočil z hlavných ciest a ocitol sa v o čosi temnejších uličkách, pozornosť si fakticky vydobyl. O žiadnu zlatovlásku sa však už od pohľadu nejednalo. Sčista-jasna bol konfrontovaný niekým, s kým by si veru rande dobrovoľne nedal asi nikto. "Hurá. Už som si začínal myslieť, že sa mi nepredstavíš a budeš ma i naďalej ostýchavo pozorovať z temnoty, kam aj patríš." Bohužiaľ sa nezdalo, že by onen návštevník mal zmysel pre humor. A o koho že sa jednalo? Tajomný muž odetý v červenom kabáte a klobúku s bielou maskou, ktorý mal okolo seba omotanú reťaz s viditeľne ťažkým špičatým hrotom. Ako na niekom takom šlo vypozorovať, že Noahov vtip neocenil? Tak, že sa zmieňovaný hrot aktuálne nachádzal v múre iba niekoľko centimetrov od mladíkovej hlavy.

"Heh... zdá sa, že o filozofické debaty asi stáť nebudeš..." skonštatoval mierne prekvapený Serpent a urobil to najchytrejšie, čo asi v daný moment urobiť mohol - dal sa na útek. Tentokrát nepotreboval ani svoje nadprirodzené schopnosti, aby dokázal vycítiť krvilačnosť, ktorá z onoho nevraživého muža priam sálala. Ešte šťastie, že sa Noah na podobné taktické ustupovanie špecializoval. Kdejakého profesionálneho vraha by zrejme striasol behom chvíľky, no táto prakticky neľudská bytosť bola na úplne inej úrovni. Skoro ako keby šlo o neľútostného terminátora, ktorý sa pred ničím nezastaví, kým jeho cieľ nebude eliminovaný. Ako by sme mu asi tak mohli hovoriť... hm, pre jednoduchosť mu na teraz dajme meno Scorpio. (Poznámka - tajomný útočník manipuluje reťazou s jedovatým hrotom skoro ako keby to bol jeho chvost, preto škorpión. ( ͡° ͜ʖ ͡°))

Už dlho sa Noah neocitol v takomto nekompromisnom boji o holý život. Nebolo by preháňaním povedať, že musel fakticky zapojiť všetky svoje zmysly, aby z onej prekérnej naháňačky vyviazol celý. Akoby to ale chcel sám osud - napokon sa mu to i len tak tak podarilo. Stálo ho to extrémne veľa úsilia a námahy, no úspešne sa mu Scorpia v spleti Londýnskych uličiek podarilo pomotať natoľko, že sa mu napokon stratil. S ťažkými výdychmi sa vynoril v jednom z častejšie frekventovaných parkov, kde sa okamžite položil do mokrej lavičky, aby si aspoň na chvíľu oddýchol. Jediný dôvod, prečo si čosi také vôbec dovolil, bol ten, že všetko naozaj nasvedčovalo tomu, že ho tajomný útočník v tejto chvíli už viac neprenasledoval. No to ma podrž, takto dobre som si nezabehal už roky! zvolal Noah vo vlastnej mysli, následkom čoho sa začal sám seba pýtať - kto to bol? Náhodný vrah, ktorý zatúžil po osamotenej koristi? To bol ten lepší prípad, no hrozilo i to, že ho po ňom voľakto úmyselne poslal. Kto ale asi tak? Niekto z rady? Nebodaj nejaká preživšia sova? Serpent mal fakticky o čom premýšľať...

Noah... bol stratený. Iste, z veľkej časti za to mohlo práve to, že takmer hodinu uháňal prakticky neznámymi temnými Londýnskymi uličkami, len aby sa vyhol studenému kovovému hrotu v lebke. Tým to ale nekončilo. Predovšetkým bol aktuálne stratený vo svojej vlastnej mysli. Predsa len toho v posledných dňoch nezažil málo, ba čo viac sa nemohol zbaviť nutkania analyzovať všetky možnosti, kým mal byť onen záhadný muž odetý v červenom kabáte. Niet preto vôbec divu, že si vyzývavú blondínu tentokrát fakticky nevšimol, a to napriek tomu, že s ňou takmer určite neúmyselne skrížil pohľady. Konečne až potom, ako sa vedľa neho Blondie posadila, mala možnosť dočkať sa jeho prvej priamej reakcie. Serpentova hlava sa sťa bábka s nenamazanými kĺbmi trhavo pootočila jej smerom, až kým jeho oči konečne nenabrali život a nespočinuli priamo na nej, v dôsledku čoho mu vystrelila ruka do polohy kývania na pozdrav. Aký výraz v tvári asi tak ona dievčina očakávala? Nuž, s najvyššou pravdepodobnosťou zrejme nie takýto...

Spoiler:

Bola to vskutku farebná zmeť emócií. Na jednu stranu mal Noah extrémne prenikavý ostrý pohľad v dôsledku toho, že pred malou chvíľou unikol matičke smrti, no na druhú stranu v ňom bolo poznať i nadšenie. Nie však nadšenie z toho, že bude mať zmieňovanú vybranú spoločnosť, no skôr to pôsobilo ako keby po hodinách hľadania z ničoho nič objavil stratenú peňaženku vo vlastnom batohu. Ďalší poznávací znak prezrádzajúci jeho emocionálny stav bolo možné spozorovať na kútiku jeho nanúteného úsmevu, ktorý aktívne pulzoval, pretože mu svojim náhlym príchodom vzhľadom na okolnosti Blondie div nenavodila infarkt. Takže taký je to pocit, keď sa vedľa niekoho znenazdajky vynorím. Niet nad prvé dojmy.

Ťažko povedať, či by sa Noah dal s náhodným okoloidúcim uprostred misie len tak do rečí, obzvlášť vo svojom aktuálnom psychickom rozpoložení. Netrvalo mu však dlho, než si uvedomil preňho aktuálne najatraktívnejší fyzický atribút jeho spoločníčky. A nie, nebolo to na počudovanie nič sprosté - jednalo sa o jej vlasy. Blondína, bingo! Mohli sa nad Serpentom nebodaj zľutovať nebesá? Bola jeho srdcervúca naháňačka iba rozprávačovou skúškou, a vyslúžil si jej prežitím lahodnú odmenu v podobe tajomnej dievčiny so zlatými vlasmi, po ktorej už niekoľko dní pátral? Rečnícke otázky, na ktoré bola s najvyššou pravdepodobnosťou odpoveď "nie", avšak niekde začať treba.

"Ó áno, to máte rozhodne pravdu!" vydal zo seba po krátkej trápnej chvíli ticha arogantný mladík už s napraveným výrazom v tvári, ktorý konečne s prižmúrením oboch očí pripomínal ľudskú bytosť. Takmer to už vyzeralo, že bude i schopný nadviazať zmysluplnú konverzáciu a nebodaj povedať i niečo rozumné, no v dnešnú noc to nebola nádej, ktorá umiera posledná. "A vedela by ste o nejakej takej posteli?" Absolútne seriózna otázka, no opäť nie s nejakým pofiderným úmyslom. Neprichádzalo do úvahy, že by sa Noah vrátil na miesto, kde donedávna nocoval, keď sa tak škaredo vykrútil zo spárov Caldwella! Čo ak by ho tam čakal i so svojou nabrúsenou šabľou a archaickými básničkami?! Jeden horor mu na túto noc už stačil, radšej by prespal fakticky kdekoľvek inde, len čo najďalej od Angela a Scorpia.

Niet pochýb o tom, že Noah aktuálne nebol sám sebou. Je síce pravda, že mal odjakživa tendenciu vyhýbať sa aktivitám, ktoré by väčšina ostatných považovala za bežnú súčasť ich životov, a namiesto toho všemožne vyhľadával vzrušenie v podobe jedinečných udalostí a zážitkov, avšak to samozrejme neznamenalo, že o oných normálnejších nemal prehľad. Naopak - dá sa povedať, že o nich mal až príliš veľký prehľad v porovnaní s ostatnými, stretávajúc sa s nimi prakticky na dennom poriadku v spomienkach rozličných ľudí z rozličných vekových kategórií a historických období. Malo by mu teda behom chvíľky dôjsť, o aký typ spoločníčky sa v prípade Blondie jedná, no aktuálne bol ešte stále myšlienkami tak inde, že po tom zatiaľ vôbec nepátral a všetky jej pokusy o zblíženie akoby odfiltroval zo svojho povedomia. Dalo sa povedať, že videl a počul len to, čo aktuálne vidieť a počuť chcel...

"Phantastisch!" poradoval sa Serpent viditeľne. Prišlo mu síce malinko divné, že ho jeho nový cieľ záujmu pozýva domov namiesto nejakého ubytovacieho komplexu, ale tak nečudo. Je už pomerne neskoro, všetky izby budú zrejme obsadené. Ach, aká to milá duša, že sa takto zľutovala nad úplným cudzincom a je ochotná podeliť sa s ním o svoje vlastné bývanie! Samozrejme to ale nebolo zadarmo, no to sa dalo chápať. Predsa len z niečoho žiť musela. "Ale isteže! Na niekoľkodňový pobyt by som ešte peniaze mať mal," prejavil ešte stále nič netušiaci mladík záujem o dlhodobejšie ubytovanie, následkom čoho sa od Blondie dočasne odsunul a začal si počítať peniaze vo svojej schátralej "peňaženke".

Financie... tie Noahovi našťastie nechýbali, no prekvapivo ich nemal ani prílišný prebytok. Dalo by sa povedať, že ho bolo možné považovať za nadpriemerne ekonomicky obdareného jedinca, no ešte stále skôr z tej vyššej strednej vrstvy. Ako je čosi také s jeho postavením vôbec možné? Pohyboval sa predsa roky v kruhoch vybraných nemeckých šľachticov, dočasne bol obľúbencom samotného kráľa a viedol vyšetrovanie jedného z najmocnejších štátnych orgánov. Niekto s takýmito skúsenosťami by sa mal už topiť v zlate, nie snáď? Nuž, Noahov problém bol pomerne prostý - peniaze preňho nikdy neboli prioritou. Iste, to je niečo, čo by sa dalo povedať o mnohých ľuďoch, ale v Serpentovom prípade to bol až príliš veľký extrém.

Veru, jednalo sa o ten typ človeka, ktorý by bol ochotný zobrať celý svoj finančný obnos z dobre odvedenej práce, ešte v ten istý deň zaň kúpiť bar v nádeji, že v ňom stretne niekoho zaujímavého, a po týždni sa odsťahovať preč, nikdy sa doň už viac nevrátiac. Konfrontácia s kdejakým smiešnym zlodejíčkom na ulici, ktorého by zrejme premohlo i desaťročné dieťa? "Berte si čo len chcete." Čokoľvek len aby sa vyhol nudným konfliktom, ak mu teda samozrejme nešlo o holý život. V praxi bol teda zázrak, že naopak nebol úplne na mizine, no v tom mu už dopomáhalo jeho zmieňované diabolské šťastie. "Hm, koľko že to teda bude... povedzme na týždeň?" Iba rozprávač vedel, že nechýbalo veľa a povedal by "mesiac", no častá zmena prostredia bola nevyhnutná, ak sa chcel vyhýbať svojmu najväčšiemu nepriateľovi, nude...

Chvíli jsem zůstala v šoku, že jsem se nezmohla na nic, jen tupě zírat a marně jsem se snažila potlačit tik v pravém oku. Je opravdu tak blbý, nebo to jenom hraje? Po pár vteřinách trapného ticha jsem se konečně zmohla na jakousi odpověď.

"Sakra ty si asi sedíš na vedení, což u chlapů není nic překvapivého. Ale někoho tak ignorantského jsem ještě nepotkala!" zhrozila jsem se s nefalšovaným rozhořčením v hlase. Copak nevidí můj pracovní oděv? Kdo se v tuhle hodinu producíruje po ulici takto oblečený? Asi šípková Růženka ne?!!

"Nebo jsi slabomyslný? Z jakého ústavu jsi proboha utekl?" pokračovala v lamentování. Skutečně jsem došla k závěru, že tenhle člověk je nejspíš prostoduchý blbeček, který ani neví na co ho má. Ztrácím tu evidentně čas. Čas jsou peníze. Naštěstí jsem měla za dnešek vyděláno a tohle měla být taková ta pomyslná třešnička na dortu, ale právě mě naprosto přešla chuť mít s ním cokoliv společného. Zvedla jsem se a měla se k rychlému odchodu.

Ale nie! Všetko šlo zdanlivo tak dobre, no stačila len "chvíľka" nepozornosti a Noahove nádeje na plnohodnotnú teplú posteľ sa mu pred očami rozpadli! Ignorantského? Slabomyseľný? O čom to ona dievčina točí? Iste, na jej pracovnom odeve toho bolo vidieť dosť, a to hneď viacerými spôsobmi, ale predsa by si taký podivín ako je Serpent nedovolil súdiť niekoho za to, ako sa oblieka. Nadišla chvíľa konečne ponechať Scorpia Scorpiom a poriadne sa zamyslieť nad touto porovnateľne hororovou skúsenosťou. A že mu to nejakú dobu trvalo. Nestačilo vonkoncom len odhaliť príčinu tohto jej nečakaného výbuchu, ale ideálne aj prísť na spôsob, ako sa vrátiť naspäť do hry, než ho Blondie naozaj raz a navždy opustí.



Dva plus dva je... tri? Päť? Nie, štyri! Bingo, tak predsa len nebol Noah zasa až tak stratený. Ooooh, tak o tento druh vybranej spoločnosti šlo... Dobre teda, ale čo s tým? Má vôbec cenu bojovať o niečo tak mundánne a, nedaj bože, nudné? Za normálnych okolností asi nie, ale toto je od Noahovho prieskumu laboratória prvá dievčina so zlatými vlasmi, ktorá sa k nemu sama od seba prihovorila. Musí to nutne niečo znamenať? Kdeže, rozprávač má dosť zvrátený zmysel pre humor, ako sme už jasne stanovili, no aj keby bola šanca veľmi nízka, stále tam nejaká je. Budiš, ale čo ďalej? Ako sa z takého trapasu vykecá? Možno ani nebude musieť. Niekedy je vonkoncom menej viac...

Blondie už musela vykračovať od onoho prekliateho parku niekoľko minút, keď vtom zrazu jej cestu skrížila akási temná bytosť. Nie, tentokrát nešlo o muža odetého v červenom kabáte s ostrou špičatou reťazou. Bol to opäť Noah, ktorý zasa raz využil svoje pohyby fantóma, aby ju urýchlene dohnal a opätoval jej ono prvotné vystrašenie na počiatku ich krátkeho rozhovoru. Držal si však dostatočný odstup, aby si to nemohla interpretovať tak, že sa jej chystá voľačo vyviesť. "Dlžím vám ospravedlnenie. Viete, mám tendenciu malinko si ľudí doberať, aby som nahliadol pod ich masku, ale priznávam, že som to tentokrát prehnal." Čisté klamstvo? Do istej miery áno, no to, čo platilo o postave, nemusela byť nutne pravda i o hráčovi.

"Budem k vám úprimný. Dnes toho mám za sebou celkom dosť a nemám náladu na služby, ktoré ponúkate," prehlásil hneď na úvod, no okamžite v zápätí dodal: "Ak by ale malo ísť len o priateľský rozhovor a jednu noc na prespatie, som za ne pripravený riadne zaplatiť." V očiach niektorých ľudí by to mohlo pôsobiť náramne podozrivo, avšak Noah bol presvedčený o tom, že v takejto brandži sa človek ako Blondie stretáva s rôznymi pofidernými jedincami. Bude teda snáď mať dostatočne dobré oko, aby vedela posúdiť, či jej z jeho strany niečo hrozí. A ak náhodou nie, tak čo narobíme. Keby malo ísť naozaj o tú vyvolenú, určite ju Serpentovi v budúcnosti rozprávač ešte predhodí.

Obrovské to šťastie, že sa Noah vyhol priamej konfrontácii s Blondie. Najskôr Caldwellova šabľa, potom Scorpiova reťaz zakončená hrotom a teraz ešte jej dýka? Čoskoro bude mať fóbiu z akýchkoľvek špičatých predmetov. To najhoršie ale bolo tentokrát zažehnané, a namiesto bitky to zdá sa skončilo len u ľudskej konverzácie. "Naozaj? Povedal by som, že na ženy pôsobím rovnako dobre ako na mužov," skonštatoval Serpent so štipkou sarkazmu. Je ale pravda, že ho zrejme Noctua nenávidela o čosi viac ako Angelus, no to sa už asi po jeho poslednom úniku mohlo zmeniť. Každopádne sa fakticky nejednalo o človeka, ktorý by hral na prvé dojmy. Jeho jedovatá charizma obvykle začala pôsobiť až časom...

Výrazne viac naňho zapôsobili ale až ďalšie slová Blondie. Dobrý skutok? Iste, aj v tých najzvrátenejších povahách sa čas od času môže rozsvietiť kontrolka s názvom svedomie, takže niet divu, že väčšina ľudí je ochotná podeliť sa so žobrákom o nejakú tú almužnu. Nechať u seba ale zadarmo prespať úplného cudzinca? To Noahovi neprišlo úplne pravdepodobné. "To je od vás veľmi láskavé. Snáď vám to budem vedieť nejak oplatiť," skonštatoval napokon po krátkej chvíli ticha z prostého dôvodu, že sa s ňou o tom Serpent nemienil hádať uprostred temnej uličky, a následne ju už hodlal nasledovať, kamkoľvek sa vydá.

Plán bol pomerne prostý. Čím väčší záujem Noah prejaví o vybraný cieľ a na čím dlhšiu dobu, tým vyššia bola pravdepodobnosť, že sa dočká svojich vidín alebo snov pojednávajúcich o spomienkach danej osoby. A keďže mal teraz Serpent navyše veľmi jasný úmysel - sústrediac sa práve na záhadnú spomienku o dievčati so zlatými vlasmi, ktorá sa mu do hlavy dostala v súvislosti s tajomným laboratóriom - malo by to byť ešte o to účinnejšie. Bude na jednoznačnú identifikáciu alebo vylúčenie Blondie zo zoznamu podozrivých stačiť jediná noc? A vôbec, pôjde o kľudnú noc, alebo má očakávať nejakú zradu? Nech už to bude akokoľvek, aspoň by nemala byť nuda.

Posledných niekoľko týždňov na Noaha nebolo práve najmilších. Extravagantné večere, zasadnutia pofiderných spoločenstiev, všelijaké pouličné vystúpenia... zúčastnil sa toho naozaj dosť, aby postretol nejednu blondínu, avšak ani jedna z nich nemala s Faustus Ule (Faustove sovy) absolútne nič spoločné. Viedol ho nebodaj šibalský rozprávač akurát za nos? To však nebolo ani zďaleka to najhoršie. Samozrejme, že si ho medzitým už našiel i Caldwell, ktorý pochopiteľne so Serpentovými dosavadnými výsledkami nebol vôbec spokojný. Jediným Noahovým šťastím bolo to, že úplnou zhodou okolností počas svojho vskutku jedinečného vyšetrovania odhalil tajný kult pozostávajúci z tej najspodnejšej zberby sveta mágie, ktorý sa pokúšal vyvolať akéhosi starodávneho démona. Predhodením týchto získaných informácií Rade Jej Veličenstva pre veci mágie si tak kúpil aspoň o trochu viac času, no bohužiaľ ani zďaleka nie toľko, koľko zrejme bude potrebovať...

Kam že Noaha doterajšie čerstvo nadobudnuté vedomosti napokon zaviedli? Naspäť to temných uličiek večne plačúceho hlavného mesta. A s akýmže plánom? Úplne rovnakým ako predtým - "ak nedokážem ja nájsť ju, nech príde ona za mnou". Čo na to povedať, bol skrátka už zúfalý. Natoľko zúfalý, že okrem iného i v dôsledku sústavne intenzívnejších snov a relatívne vysokej miery nudy úplne zabudol aj na Scorpia. Aká je ale pravdepodobnosť, že by naňho znova natrafil? Ušetrime sa zbytočných výpočtov, pretože v konečnom dôsledku na tom nezáležalo. Faktom totiž je, že Noahovi tento extrémne nebezpečný jedinec naozaj cestu zasa raz skrížil, ba čo viac za podstatne neprívetivejších okolností ako naposledy...

Ako sa tak Serpent vo svojom vernom temnom plášti potuloval Londýnom, z ničoho nič sa ocitol v slepej uličke. Nie, jeho zmysel pre orientáciu nebol až tak zlý. Dôvod, prečo nemohol pokračovať, bol skrátka ten, že mu v tom bránila spleť hlboko v útrobách stien pozabodaných reťazí pripomínajúca pavučinu. Ak ich teda neplánoval opatrne preliezť, čo by mu zrejme chvíľu trvalo, mohol sa tak akurát vrátiť naspäť a zvoliť inú odbočku, no to by za ním nesmel stáť onen pavúk, ktorý zmieňovanú bariéru dal dokopy. "T̸e̸n̵t̷o̶k̴r̵á̷t̸ ̷u̴ž̸ ̵ž̷i̶a̵d̵n̶e̸ ̴u̸t̴e̸k̴a̷n̸i̴e̶," ozval sa spoza Noahovho chrbta neprirodzený mechanický hlas, ktorý mohol s najvyššou pravdepodobnosťou patriť jedine automatonovi.

"Aaaah, zasa ty," vydal zo seba Serpent bez emócie po krátkej chvíli ticha spôsobenej jeho lovením vo vlastnej zmätenej pamäti. Paráda, takže ich posledné stretnutie predsa len nebola úplná náhoda. "Smiem aspoň vedieť, čomu alebo komu vďačím za svoju smrť?" položil v zápätí odovzdane prostú otázku, no dočkal sa len troch nežiadúcich odpovedí v podobe ďalších reťazí so špičatým hrotom rútiacim sa naňho spoza Scorpiovho chrbta z troch rôznych uhlov. Vyhnúť sa čomusi takému by bez nadprirodzených schopností doslova nebolo možné. A predsa ani jedna čepeľ z nepochopiteľných dôvodov nenašla svoj cieľ, skoro ako keby ich trajektóriu vyvrátila akási neviditeľná bariéra okolo Noahovho tela.

"Z̴n̶o̷v̷a̶.̵.̴.̷ ̶a̶l̶e̶.̵.̵.̶," nanešťastie pre Serpenta Scorpio už od ich poslednej konfrontácie vedel, že z akéhosi nepochopiteľného dôvodu nedokázal zasiahnuť žiadne jeho vitálne orgány, takže namiesto toho, aby zmieňované hroty pokračovali ďalej a zabodli sa niekde do zeme alebo steny, urobili po minutí otočku a bezbranného Noaha omotali. Finálna čepeľ bola vysunutá priamo zo Scorpiovej ruky, následkom čoho sa ona záhadná temná bytosť pomaly približovala ku svojej spútanej koristi s úmyslom vraziť ju do jej srdca na blízko. Čím viac krokov však ušla, tým silnejší nadobúdala pocit, ako keby sa sama realita naokolo postupne rozpadala, prejavujúc sa čoraz vyšším počtom zdanlivých časopriestorových trhlín. Skoro ako keby sa dimenzia, ktorú Noah navštívil v Norwichskom tajnom laboratóriu počas jeho rozhovoru s rozprávačom, snažila pomaly predrať do reálneho sveta. "Heh, tomu hovorím smola. Zdá sa, že ešte nemám dovolené zomrieť."



Nastávajúcu scénu nie je vôbec jednoduché popísať, ako tomu u Serpenta býva často. Predsa len sa o to však pokúsim. Reťaze, ktoré ešte pred malou chvíľou pevne obopínali Noahovho zdanlivo bezbranné telo, boli rázom spretrhané ako keby pozostávali z navlhčeného papiera. Nejednalo sa o žiadnu mágiu, pričom jediné možné vysvetlenie, ku ktorému sa mal Scorpio možnosť dopracovať, prezrádzal mladíkov tieň, na ktorom mal muž stojaci pred ním výrazne dlhšie vlasy siahajúce až po zem a obrovitánske rozprestreté krídla. "T̶a̶k̶ž̴e̴ ̵j̵e̸ ̷t̵o̶ ̸p̴r̶a̸v̴d̶a̶.̸.̷.̶ ̶a̸n̵i̴ ̴t̷y̵ ̵n̴i̵e̵ ̶s̷i̷ ̴č̴l̵o̷v̸e̸k̵." "To je omyl. Z môjho pohľadu som naopak jediným človekom práve ja. To len vy všetci ostatní ste akurát bezvýznamné figúrky," oponoval mladík v temnom plášti podstatne hlbším hlasom ako doposiaľ, a sotva na to ona bytosť odetá v červenom stačila zareagovať, bola to odrazu práve ona, ktorú voľačo zo všetkých strán pevne obopínalo. "Tak to skúsme znova. Hovoria mi Serpent, a hádaj čo. Či už máš byť škorpión alebo pavúk, v každom prípade si potrava pre hada. Radím ti preto, aby si mi už láskavo zodpovedal moje otázky..."



Od onoho osudového stretnutia medzi Scorpiom a Noahom ubehlo už niekoľko hodín. Zdalo sa, že z neho napokon obaja vyviazli "živí", no tentokrát to bol práve onen automaton, ktorý sa musel pri prvej príležitosti dať na útek. Nie skôr ako sa však predsa len podelil o nejaké informácie. Ukázalo sa, že to bol zvrátený sériový vrah, ktorý sa podobne ako takzvaná Rin Yamaoka túžil stať niečím, čím nebol - v jeho prípade človekom. Zmyslom jeho existencie preto bolo vyberať si náhodné ľudské obete, ktoré sa mu zapáčili, a využívať ich biologický materiál na to, aby obohatil vlastné mechanické telo. Nedávno ho však konečne dopadla akási namyslená "detektívka" zo Scotland Yard, ktorá ho ale napokon nechala ísť pod podmienkou, že si ako svoju ďalšiu korisť vyberie práve Noaha. A zhodou okolností to navyše zasa raz bola práve zlatovláska. Musí vám byť teda hádam jasné, po kom mienil Serpent pátrať ďalej, ako konečne opustil londýnske uličky...