Rin Yamaoka

Temnou miestnosťou sa rozľahla tichá pieseň, jej nádherný spev rezonoval v duši samotnej a jej emócie sa dotkli aj toho najchladnejšieho srdca, mimo toho však dokonale podtrhla atmosféru, ktorá v tejto miestnosti panovala. V jej rohu postávala mladá žena, oblečená v obleku s koženými rukavicami. V rukách držala zbraň a mierila ňou na vypaseného muža v staršom veku, z ktorého len sršal strach a zdesenie.

„Počuli ste už o Rin Yamaoke? Nie veľmi známa, mlado vyzerajúca žena ázijského pôvodu, ktorých sa v tom čase v Londýne mnoho nenachádza, záhadná a tajomná. Bežná žena, poviete si, ktorá mimo svoje ázijské črty nepriťahuje priveľa pozornosti, a tak nik nezainteresovaný nemá ani priveľa otázok. Presne tak, nikto sa nepýta, nikto sa nestará. Pobyt v tieňoch jej vyhovuje. Prečo? Prečo by obyčajne pôsobiaca žena preferovala splynutie s davom, žiadne otázky, žiadnu pozornosť? Odpoveď je omnoho temnejšia a komplikovanejšia, než by si ktokoľvek trúfol povedať – nie, skutočne sa nejedná len o introverziu.

Začnime teda pekne od začiatku. Všetko to začalo frázou –
あなたは美しいです (Anata wa utsukushīdesu – You are beautiful).

Fráza, ktorou bola ospevovaná krása Rin Yamaoky. Dcéry jedného z vážených a vysokopostavených mafiánov v londýnskom podsvetí, konkrétne skupiny, ktorá pôsobila podobne ako istá známa skupina v Japonsku. Rin, skutočná Rin však nie je stredobodom tohto príbehu. Ten totižto začína v momente, keď sa otec Rin pre bezpečnosť a ochranu vlastnej dcéry rozhodol zaobstarať Automatona. Kto bol jeho výrobcom nie je známe, zachovanie jeho anonymity bolo dôležité, nakoľko jeho Automaton bol iný, než tí, ktorí v Londýne existovali. Ale o tom neskôr. Jeho úlohou bolo v skratke dohliadať na Rin, sledovať jej kroky, hlásiť akokoľvek podozrivé správanie, či už jej alebo v jej okolí, a v prípade núdze dbať na jej bezpečnosť. Prečo však práve Automaton? Pýtate sa. Bol drahý, to áno, lenže ani samotný vysoko postavený mafián nemohol ustrážiť, komu môže skutočne veriť. U predprogramovaného Automatona sa o podobné problémy starať sa nemusel.

Automaton nemal meno. Svoju prácu si u malej Rin plnil dokonale, Rininmu otcovi podával skutočné a presné hlásenia. Rin ho vnímala ako kamaráta, rozprávala sa s ním, trávila s ním čas. Cítila sa sama, nemala kamarátov ani žiaden sociálny život, preto aj takáto spoločnosť bola vhodnou výplňou. Automaton ju len potichu sledoval, odpovedal na otázky, na ktoré mal predprogramované odpovede. Kvôli podávaniu hlásení si v pamäti ukladal všetko, čo videl a počul, a z toho následne vyvodzoval závery, to bolo aj jeho úlohou. Jedno však bolo ozaj zvláštne – až priveľmi často sa stretával s frázou – byť nádherný, vyzerať nádherne, vlastne zakaždým, keď si Rin obliekla nové šaty, upravila si vlasy, či si vyzdobila svoju vlastnú izbu novou katanou. Automaton tomu nerozumel, ale utkvelo mu to v pamäti natoľko, že na to hľadal aj odpoveď. Chcel vedieť, čo znamená byť nádherný, ako si to predstaviť a vysvetliť, čo to skutočne je.

To bolo prvýkrát, čo Automaton zmýšľal inak, než bol naprogramovaný. Alebo skôr, nešlo ani tak o zmýšľanie, ale spracovanie informácií, ktorými sa skutočne podľa výrobných informácií nemal zaujímať. Šlo teda o vadu? Alebo to bol zámer? Možno to bolo dôvodom, prečo výrobca mienil ostať v anonymite za každú cenu? Viem, máte priveľa otázok, na tie však odpoveď nemám, pretože tá leží v hlave toho, kto tohto konkrétneho Automatona vyrobil. Nuž, dôležitý je fakt, že nech zámer výrobcu bol akýkoľvek, začal sa vymykať štandardom, ktoré mal spĺňať. Spočiatku len veľmi, veľmi nebadateľne, no rokmi pozorovania v ňom skrsla ozaj iskra inteligencie a prefíkanosti. Z otázky – čo je krása? – rázom vznikla iná otázka – je možné byť krásny? – a tam začal vznikať extrémny problém. Automaton, ktorý chcel dosiahnuť niečo iné, než s akým zámerom sa dostal do mafiánskej rodiny. Ako to bolo možné? Pozorovaním, ukladaním informácií a ich spájaním, následne uznesenie záveru. Ako bežné hlásenie, ktoré podával otcovi Rin, len v omnoho komplexnejšej miere, ktorá viedla k postupnej tvorbe personality. Nie však vlastnej, ale tej Rin. Chápete, čo myslím? Automaton za celé tie roky, ktoré s Rin strávil, odsledoval každú jednu vlastnosť, každý jeden vzorec správania, jej pohyby, výrazy tváre, reakcie na rôzne situácie, slová, vety, dokonca aj jej sexualitu a chovanie sa k opačnému pohlaviu – skrátka každú jednu informáciu. A to všetko viedlo k jedinému záveru – stať sa Rin znamenalo stať sa krásnym.

Viete, ako som spomínala, že náš drahý Automaton podával hlásenia otcovi Rin? Povedzme, že bol tak prefíkaný, že z pravdivých hlásení postupne začal podávať hlásenia nepravdivé. Obmieňal informácie, podával ich tak, aby v ňom začalo vzrastať podozrenie, že sa jeho vtedy už dospelá dcéra o niečo pokúša. Vedel, ako na to, pretože za tie roky odpozoroval nie len správanie Rin, ale aj reakcie jej okolia na jej rôzne podnety. Hral nebezpečnú hru, jej realizácia však bola mimoriadne jednoduchá. Od Automatona, od ktorého sa inteligentné správanie naozaj neočakávalo, bolo jednoduché prijímať akékoľvek informácie, a to napokon viedlo k bodu, ktorý náš Automaton skutočne chcel – označenie Rin za zrádkyňu a jej následnú vraždu, nakoľko zrada bola niečo, čo muž, vychovávaný v japonskej kultúre nedokázal akceptovať. Koniec koncov, bol známy svojou brutalitou voči tým, ktorí mu stáli v ceste, a to neminulo ani jeho dcéru.

Teraz už iste viete, kam tým mierim, že? Náš automaton skutočne Rin zavraždil. Lenže narafičil to tak, aby to vyzeralo, že Rin ho porazila, pretože ako dcéra mafiána sa dbalo na to, aby bola schopná brániť sa a bojovať – s katanou, so strelnými zbraňami, a aby dbala na japonské zvyky a kultúru. Bola silnou ženou, ale proti schopnostiam Automatona nemala žiadnu šancu. Lenže to nik nevedel. Nik nedokázal objektívne zhodnotiť, ako silný tento Automaton konkrétne je. Preto, keď sa vrátila Rin k svojmu otcovi len s minimálnymi poraneniami, bol nadchnutý a prestrašený zároveň. Posledné, čo videl, bola jeho dcéra, ktorá mierila zbraňou priamo medzi jeho oči.

To boli jej posledné slová, než vystrelila a jej otec padol k zemi mŕtvy. Nasledujúce dni padli mnohí jeho najbližší. Hovorilo sa, že ide o Onryō (怨霊, angl. Vengenful Spirit), pomstychtivého ducha jeho dcéry, ktorý prenasleduje všetkých, ktorí sa nejako zaplietli do jej smrti. Následne, ktokoľvek, kto naďalej strkal nos do tejto nepríjemnej a nevyriešenej záležitosti, skončil rovnako. Vedeli ste, že tento prípad sa kvôli tomuto prekliatiu nikdy rozumne nevyriešil? Kto by vôbec povedal, že sa z Automatona stal Zlodej identít? Verili by ste tomu? Skúste sa ma opýtať, ako je možné, že o tom viem, možno vás potom od istej smrti ušetrím!"

Muž, ktorý v rohu mĺčky počúval príbeh, kým mladá čiernovlasá žena držala zbraň namierenú priamo medzi jeho oči, jej po chvíľke ticha roztraseným hlasom položil otázku. „A-ako je m-možné, ž-že to všetko v-viete?“

„Gomennasai, Brown-san, ale Rin po sebe nezanecháva svedkov a svoju práci so plní dokonale. Keď som už ale započala ten príbeh, už ho aj dokončím, iste oceníte trocha spoločnosti na ceste do pekiel samotných, Nebude to už nadlho, sľubujem. Rin po tom, čo zavraždila svojho otca a jeho pätolízačov sa stiahla do ústrania, do tieňov samotného Londýna, utápajúc sa vo svojej samote. Ako to od skutočnej Rin odpozorovala. Jej čin možno verejnosťou otriasol, aj keď prípad sa nikdy nevyriešil, lenže pritiahol pozornosť londýnskeho podsvetia. O Onryō sa hovorilo, že sa každej jednej obete pýta, či je nádherná, a zlá odpoveď viedla zakaždým k smrti. To sa však zmenilo u muža, mladíka, ktorý sa dostal k vedeniu Vrán. On bol jeden z mála ľudí, ktorí dokázali Onryō vystopovať. Než ju však našiel osobne, našla si ona jeho. Skôr. Mala oči na stopkách, v londýnskych tieňoch sa pohybovala už dlho. Mala kontakty, jej sieť bola široká. Ten muž bol iste blázon, poviete si, keď k nej prehovoril len niekoľkými slovami opisujúcimi jej krásu a oslovil ju jej menom, za ktorým sa skrývala. V jazyku ženy, ktorej identitu ukradla. Bez strachu. Ostychu. Bol to prvý človek, ktorého odpoveď nepovažovala za nesprávnu a nezabila ho. Aj keď jeho zámery boli iné. Dojalo ju to, pretože práve tieto slová boli základom jej bytia. Chcela byť nádherná ako Rin, chcela, aby ju tak vnímali všetci. Chcela byť tou najkrajšou. A potom to už bolo len o tom istom – zabíjanie pre Johna, zabíjanie pre seba, zabíjanie všeobecne, stále dookola. Jednotlivé prípady asi nechcete počuť, že, Brown-san? Nevadí, o tomto čase ste už aj tak pred bránami pekla samotného, tam sa rozhodnete nebudete nudiť.

ASPEKTY


» The Cold One «


» Identity Thief «


» Lover of the Cat-and-Mouse game «


» Obssesed with Beauty «


» Two-faced (non)human – Rin by daytime, Onryō by night «


» Follower of the Reformed Bushido «

Rin je pochopiteľne primárne zameraná na svoju prácu – loviť a zabíjať, preto jej schopnosti sú otočené týmto smerom, zároveň je schopná zapadnúť medzi ľudí. Čo z nej robí ťažko vystopovateľný cieľ. Jej telo, aj keď čiastočne pripomína to ľudské, je chladné ako ľad, ako oceľ, ktorá sa v akcii, pri ktorej dôjde k prehrievaniu systému, nahreje. Je náročnejšie zraniť ju či poraziť, nakoľko necíti bolesť ako bežný človek. Jediné, čo ju s človekom spája, je napodobňovanie odpozorovaného správania a reakcií na rôzne podnety.




- Zaujímavosť : Rin v určitom smere nabrala určitú sentimentalitu. Netúži však po dosiahnutí ľudskosti alebo po zapadnutí medzi ľudí, túži po kráse, po dosiahnutí jej najvyššej možnej hodnoty.

Pre-Installed Fighting Experience – 5│Non-human Brain Activity – 3│Body Modification - 2│Kendo – 4│ Absence of Pain – 1


*pozn. – Jej schopnosti sa môžu v priebehu hry jemne pozmeniť v prípade, ak by priľnula k niekomu inému a ukradla jeho identitu.





_________________

Body Modification – V tomto prípade sa jedná o jej zrejme najšpecifickejšiu vlastnosť, aj keď nie dokonalú – jej telo je schopné fyzicky meniť sa a prispôsobovať jej potrebám, samozrejme vo veľmi obmedzenom merítku. Ak sa jedná o ukradnutie niečej identity, trvá jej to značne dlhšie, pod jej šatami sa nachádzajú mnohé neľudské, kovové časti (podobne ako napríklad u Ality), tie si vcšak Rin prirodzene schováva pod oblečením.

Kendo – V tomto prípade sa jedná o schopnosť, ktorú odkopírovala od Rin samotnej. Rin bola skvelá v umení Kendo, teda v umení meča. Katana bola zbraňou, pri ktorej mala pocit, že jej jej súčasťou, venovala sa trénovaniu s ňou dlhé, predlhé roky, a naša falošná Rin toto umenie skrátka okopírovala. Dnes je to jej typickou zbraňou, aj keď mnohokrát sa neštíti použiť aj zbrane na diaľku. Závisí od situácie.

Pre-installed Fighting Experience – Rin je Automaton, určený pre zabíjanie. To znamená, že v priebehu jej tvorby došlo samozrejme k inštalácii systému obsahujúci dáta, ktorý jej dovoľuje prispôsobovať sa akémukoľvek známemu spôsobu boja, aj keď sa s ním osobne ešte nestretla. Nejde o niečo, čo by si sama vyberala, avšak skôr o niečo, čo by sme mohli nazvať inštinktom alebo pudom sebazáchovy. Ide o ofenzívno-defenzívny systém, ktorý sa vzťahuje na všetky dovtedy nahodené dáta – tzn. pokojne môže ísť o zastarané informácie.

Non-human Brain Activity – Rinino telo je priam adaptované k rýchlosti. Spravidla sa jedná o jej superrýchle spracovanie informácií v podobe rôznych dát z vonkajších podnetov, vďaka čomu je schopná aj urýchlene reagovať. Rýchlejšie, než človek. Táto schopnosť je priam viazaná na vyššie spomenutú schopnosť. Takisto dokáže efektívne spracuvávať informácie, vyvodzovať závery, ukladať obrovské množstvo dát.

Absence of Pain – Rin necíti bolesť rovnako, ako bežný človek, nakoľko jej telo je tvorené iným, anorganickým materiálom a jej mozog (jadro) nereaguje na poškodenie rovnako, ako bežný človek, preto je schopná zájsť aj pri ťažkom poškodení omnoho ďalej, než by kedy človek s podobným poškodením dokázal.