Starý dům

Dům se nachází v chudé čtvrti Londýna. Je velký, ne příliš pohledný a obsahuje několik menších bytů. Jeden z nich patří i Blondie. Jedná se o areál bývalé továrny a skladiště, tudíž nepobral příliš krásy a elegance. Vybavení mohlo být jako nové docela pěkné, zub času se něm však značně podepsal. Podlaha je rozvrzaná, místy i děravá a stěny oprýskané. Blondie je tu však spokojená, na přespání a vykonávání osobní hygieny to bohatě stačí a alespoň tu není co ukrást.

Navzdory tomu, že Serpent údajne stál práve iba o rozhovor, na počudovanie naň už takmer vôbec nedošlo. To jediné, čoho sa z jeho strany Blondie po celú cestu do jej skromného príbytku s výnimkou niekoľkých jednoslovných odpovedí dočkala, bolo len stručné predstavenie pod menom Noah. Ako je čosi také u osoby, ktorá prekecala i samotného rozprávača, vôbec možné? Znamenalo to nebodaj, že sa pred ňou fakticky mal tak veľmi na pozore? Nie, odpoveď bola prostejšia ako by sa mohlo zdať. Večne zamestnaný mladík toho skrátka za posledných pár dní veľa nenaspal. Čerešničkou na torte bola potom jeho naháňačka so Scorpiom, kedy musel hoc len na pár minút siahnuť až nad limity svojej telesnej schránky. Šlo o otázku času, keď konečne absolútne vyčerpaný padne na hubu, takže mal vskutku obrovské šťastie, že ešte kdesi nahrabal dostatok energie na to, aby sa aspoň presunul do sucha. Keby po ňom v prvom rade musel sám pátrať, takmer určite by to už nestihol a prespal by niekde na ulici...

Niet preto asi divu, že sa toho už na byte nestihlo veľa odohrať. Na analýzu a komentovanie izby nebol žiadny čas ani chuť. Sotva Noah prekročil prah dverí, už zo seba i zhodil svoj dlhý temný plášť a vrhol sa... na zem. Mal nebodaj inú možnosť? Nachádzala sa tam iba jediná posteľ, a ani niekto ako on nebol natoľko neslušný, aby si ju bez opýtania okamžite zabral. Aj keby sa ho Blondie pokúšala presvedčiť, že jej to nevadí, pri najlepšom docielila akurát to, že si od nej vypožičal vankúš. A zvyšok už bol čisto v jej rukách. Noah bol totiž už po krátkom ospravedlnení a prianí dobrej noci behom pár sekúnd tuhý. To znamenalo, že ho aktuálne fakticky mala plne vo svojej moci. Nech by sa mu rozhodla vyviesť čokoľvek, s najvyššou pravdepodobnosťou by ho to najbližších pár hodín nezobudilo. Trúfala si na to však? A aj keby áno, stálo to za to? To sú otázky, na ktoré si keď tak bude musieť odpovedať ona sama. Serpentovo vyšetrovanie každopádne nekončilo ani len v ríši snov. Naopak, práve tam sa tento záhadný jedinec dozvedal najviac...

Aká je skutočná podstata snenia? Mnohí filozofovia sa domnievajú, že ide o tajomný jazyk noci zdeľujúcej príbehy, na ktoré deň zabudol. Ranní psychológovia naopak trvajú na tom, že sa jedná o ten najčistejší náhľad do ľudskej duše. Noah na to však mal iba jedinú odpoveď - sny boli poslami jeho trpkého prekliatia, ktoré ho po celý jeho biedny život sužuje. Stretával sa v nich totiž predovšetkým len s vidinami budúcnosti a spomienkami cudzincov z rôznych časových období. Aby toho ale navyše nebolo málo, zakaždým súviseli práve s udalosťami a osobami, ktoré ho zrovna zo všetkého najviac zaujímali. Že to znie viac ako boží dar? Kdeže, možno tak diablov. Tieto sny neboli niečím, čo sa len jemne mihlo zákutiami Noahovej pokrivenej mysle. Boli extrémne živé, a čím čerstvejšie za ním zavítali, tým intenzívnejšie sa držali v jeho pamäti, nahradzujúc dokonca i jeho vlastné spomienky. Serpentovi tak činil veľký problém zachovávať si svoju jedinečnú identitu a každý deň preňho bol ľúty boj o nazbieranie čo najväčšieho počtu pamätihodných zážitkov, ak si z nej mienil po prebudení zachovať čo najviac.

Ibaže koľko z tých zážitkov môže byť skutočne hodných Noahovho úprimného záujmu, ak o väčšine z nich už vopred vie? Je to ako byť odkázaný iba na jediný druh zábavy - čítanie tých istých kníh in medias res, ak do písmena poznáte ich prvé a posledné kapitoly. Niet divu, že práve nuda je Serpentovým najnebezpečnejším nepriateľom. Ešte stále to znie ako niečo viac než kruté prekliatie? Ani dnešná noc nebola iná. Keďže Noahovým aktuálnym stredobodom záujmu bolo odhalenie záhady zmiznutia Faustus Ule, k čomu ho mala naviesť tajomná dievčina so zlatými vlasmi, snívalo sa mu práve o zlatovláske, ktorú pri sebe aktuálne mal najbližšie. Veru tak - na programe bola návšteva minulosti Blondie aj s nejakými útržkami jej nastávajúcej budúcnosti, počínajúc náhľadom do fakticky neprívetivého sirotinca pod kontrolou sadistickej anti-matky. Najviac času ale Noah nestrávil ani tam, ani v uliciach Londýna, no ironicky predovšetkým v akomsi skromnom cirkuse.



Nuž, hovorím síce "skromnom", ale to, čo mohol zdanlivo postrádať na vybavení či výzdobe, plne kompenzoval životom jeho vystupujúcich, medzi ktorými bola samozrejme i večne vysmiata vrhačka nožov Blondie. Pardon, v tom čase bola známa pod iným menom - excelentná Leandra! I Noah z pohľadu tretej osoby vycítil, že práve v tomto období zlatovlasá dievčina nachádzala najväčší pôžitok. A prečo by aj nie? Nie každý sa v tejto dobe mohol dočkať slobody cestovania po celučičkej Európe. Pravda, najviac času síce strávili v Taliansku, ale na tom nezáležalo. Podstatné bolo, že málokedy sa dlhšiu dobu zdržiavali na rovnakom mieste, čo znamenalo, že okrem iného mali možnosť spoznávať i mnohých ľudí. A čo že ide vynikajúco ruka v ruke s neustálym sťahovaním? Nech ste si už predstavili čokoľvek, to, čo mala na mysli Lea, boli podvody.

Niet pochýb o tom, že si svoju pozíciu Blondie do značnej miery užívala, no predsa len mala odjakživa ambície jedného dňa to dosiahnuť ďalej. Cirkus sa ale žiaľ netešil dostatočnému úspechu na to, aby si mohla našetriť priveľmi veľké úspory, takže si popritom privyrábala na vlastnú päsť. Jej zamestnanie prilákalo dostatok pozornosti na to, aby mohla pomerne jednoducho na krátko vniknúť do životov niekoľkých rôznych návštevníkov, obzvlášť ak zapojila svoje ženské zbrane. A čo potom? V prípade prostoduchejších bohatších ľudí mohlo ísť o jednoduché prosby typu "kiež by som len mala dosť peňazí na tie šaty, v ktorých som sa ti tak veľmi páčila", no často prichádzalo i na komplexnejšie klamstvá. A než si dotyční blázni stačili uvedomiť, že ich ťahá za nos, už aj bola s celým cirkusom zasa niekde inde. Všetko sa vyvíjalo až náramne dokonale, obzvlášť keďže na to nebola sama. Pomáhala jej v tom čase Leandrina najlepšia kamarátka Amalia - živý terč pri jej vystúpeniach, ktorý ale napriek svojej drobnej roli predstavovala srdce celého cirkusu. Okúzlila nebodaj i samotnej Blondie viac než len priateľským spôsobom? Po tom Noahova myseľ nepátrala, takže kto vie.

Máloktorý podobný príbeh máva šťastný koniec. Moment, ktorý z celého sna Serpentovi utkvel v pamäti najviac, bol bohužiaľ extrémne tragický. Posledný podvod, o ktorý sa dvojica šarmantných dievčat pokúsila, a ktorý mal byť už finálnym príspevkom do ich zbierky na nový život, dopadol naozaj katastrofálne. Dalo sa povedať, že mali smolu na výber cieľa, pretože navzdory jeho nie veľmi chytrému zovňajšku šlo o vplyvného anglického mafiána, pripraveného prenasledovať ich až na koniec sveta len aby sa mohol pomstiť. Nie pre tých pár drobných, o ktoré prišiel, ale čisto len pre svoje ublížené ego. A v čom že ona pomsta spočívala? Leandra bola pod hrozbou strelných zbraní namierených jak na ňu, tak i na jej bezmocnú kamarátku Amaliu, prinútená predviesť svoje vrcholové číslo vo vrhaní nožov. Nielen že bola oslepená, onen arogantný muž sa vyžíval v tom, že ju postrkoval po celom pódiu, aby nemala ani najmenšiu šajnu, ako ďaleko sa od nej bezmocná Amalia vlastne nachádzala. Nejakú dobu sa jej úspešne darilo vychádzať čisto zo svojich ohromných skúseností a zvuku, uštedriac Amalii iba drobné povrchové rany, no čím intenzívnejšie jej náreky boli, tým viac sa jej začínali triasť ruky... a práve jej finálny hod sa jej priateľke stal osudným...

I potom, ako sa Noah sťa z nočnej mory na druhý deň konečne zobudil, ešte stále cítil to obrovské zúfalstvo zmiešané s nenávisťou, ktoré v ten osudový večer Leandra prežívala. Nebyť toho, akú mal pokrivenú myseľ a sprehádzané hodnoty, možno by pre ňu i uronil slzu, no toho Serpent práve i vďaka svojmu prekliatiu už veľmi dlho nebol schopný. To však nič nemenilo na tom, že prvých pár minút mal ešte pred očami, ako Blondie v daždi uteká čo najďalej od krvavého cirkusu, preklínajúc jak onoho muža, tak i samú seba a v konečnom dôsledku i celý svet. To, ako dopadli ostatní jej kolegovia, síce Noah jednoznačne nevidel, no všetko nasvedčovalo tomu, že ju i s Amaliou v strachu o vlastné životy práve oni zapredali. Je zázrak, že sa po niečom takom vôbec dokázala opäť dať dokopy. Koľká škoda. Zdá sa, že toto nebude dievča so zlatými vlasmi, po ktorom pátram... avšak... vyzeralo to tak, že pre Blondie Serpent predsa len napriek tomuto zisteniu mal nejaké plány. Za predpokladu, že sa teda zobudil celý.

Márne Blondie ešte v noci namietala, nedočkala sa žiadnej pozitívnej odpovede. Liezť niekam na posteľ potom ako sa už Noah zložil na zem vyžadovalo až príliš veľa energie, ktorú jednoducho nemal. A umyť sa? Ešte donedávna sa i so svojou novou spoločníčkou potulovali po zapršaných uliciach. Vzhľadom na absenciu kanalizácie a zdroja vody vo väčšine domácnostiach bola veľmi nízka pravdepodobnosť, že by práve Blondie mala rozsiahle zásoby niečoho čistejšieho než čo bolo možné nájsť vonku pod čírou oblohou. Aj keby si však mohla dovoliť kráľovskú kúpeľňu, Noah by už za nič na svete nevstal, a to až do samotného rána. A jak že to ráno prebiehalo...?

Serpentove prebudenia boli iba málokedy príjemné. Než totiž mohol započať deň, na rozdiel od väčšiny ostatných ľudí si v prvom rade vzhľadom na to, aké živé boli jeho sny, musel zodpovedať niekoľko pre iných prostých otázok: Kde to som? V akom som práve časovom období? A kto že vlastne som? V horších prípadoch mohlo trvať i niekoľko hodín, než sa úplne zorientoval, no tentokrát to našťastie bolo relatívne rýchle. A čo potom? Nuž, o nič dlhšie mu netrvalo prísť na to, že ho Blondie predbehla a vstala ako prvá. Nečudo, Noah bol už fakticky extrémne unavený. I spánok na tvrdej zemi ho ale reštartoval natoľko, že aktuálne mal energie viac než dosť.



"... dobré ráno," vydal zo seba mladík ešte stále trochu zmäteným neistým hlasom po nejakej chvíli ticha. Že by ste od neho očakávali nejaký originálnejší pozdrav? Na kvetnaté filozofické reči bolo ešte priskoro, a nejakým tým základným vychovaním Noah oplýval. V zápätí sa konečne zdvihol zo zeme a dočasne presunul do miestnosti, ktorú Blondie označovala za "kúpeľňu". Mohlo ubehnúť tak 10 až 15 minút, a ak po celú tú dobu zlatovlasá dievčina uprene nehľadela na dvere, v napätí očakávajúc jeho návrat, tak sa ho opäť dočkala v jeho tradičnom fantómovom prevedení. "Smiem sa pripojiť?" ozvalo sa z ničoho nič spoza jej chrbta ako keby sa Noah nebodaj teleportoval. Schválne, ako dlho jej potrvá, než si na to Blondie zvykne.

Noah neotáľal a bez akéhokoľvek vyjadrenia k vydeseniu Blondie sa usadil za nestabilný stôl s úmyslom využiť jej pohostinnosť. Ťažko povedať, do akej miery sa podobným spôsobom prikrádal úmyselne, a do akej to skrátka bola jeho prirodzená nátura. Z veľkej časti však rozhodne šlo o akúsi vrodenú vlastnosť, ktorú tajomný mladík pripisoval pomerne jednoduchému vysvetleniu - pokiaľ bola pravda, že do tohto sveta nepatrí, potom mu neprišlo vôbec divné, že sa v ňom v očiach ostatných väčšinu času ani nenachádzal, ak si teda sám niečím nevydobyl pozornosť. Ozaj sťa fantóm uväznený medzi pláňami existencie, ktorý sa nebol schopný plne manifestovať ani v jednej z nich...

"Lepšie ako pod rúškom plačúcej oblohy," zodpovedal mladík prvú otázku Blondie poeticky, ako to i mával vo zvyku, a ponúkol sa čajom bez obáv z prípadnej otravy. Bolo by neslušné povedať niečo negatívne potom ako ho zlatovlasá dievčina tak dobrosrdečne ubytovala, tak sa skrátka obrátil na tú najlepšie znejúcu polopravdu, s akou bol schopný po ránu prísť. Na tento druh každodenných rozhovorov však Noah každopádne nebol nijak zvlášť zvedavý, obzvlášť keďže preňho každá minúta predstavovala súboj s nudou, ak si chcel zachovať aspoň relatívne zdravý rozum. Behom chvíľky preto túto konverzáciu svojimi ďalšími odpoveďami stiahol na trať s podstatne prudkejším spádom.

"Ako dlho, hm... jak by som ti na to asi tak len odpovedal," zamyslel sa Noah na krátko, konečne začnúc byť ochotný oproti včerajšku spriadať i rozsiahlejšie súvetia. "Možno ti to bude znieť šialene, ale koncept času v mojom svete neexistuje. Zrejme očakávaš odpoveď ako "necelý mesiac", no pravdou je, že v Londýne som už od nepamäti, možno i od dôb jeho vzniku, a navždy v ňom bez ohľadu na moje ďalšie kroky i zostanem... až kým nezaľahne popolom. Preto svoj život nemeriam časom, ale naopak... činmi," uzavrela ona mysteriózna entita myšlienku a v zápätí odpovedala i na ďalšie otázky.

"Laicky by sa dalo povedať, že som niečo ako taký špeciálny detektív na voľnej nohe, ktorý sa zaoberá veľmi... jedinečnými prípadmi. Aktuálne niekoho hľadám," priznal Noah bez toho, aby zachádzal do špecifickejších detailov. No ak po nich Blondie nebodaj aj mienila pátrať, zrejme najväčšiu mieru jej pozornosti získalo až pár jeho ďalších slov. "A čo ty? Taktiež niekoho hľadáš... alebo si "ho" už nebodaj i našla... Lea?" Ťažko povedať, čo Serpenta viedlo k takémuto unáhlenému rozhodnutiu. Obvykle si totiž mladík rád necháva informácie o tom, čo všetko vie, čisto len pre seba, aby ich potom v ten správny čas mohol vytasiť ako svojho ultimátneho žolíka, ale u Blondie mal zdá sa akési nevysvetliteľné vnútorné nutkanie byť úprimný. Skoro ako keby sa mu myšlienka, že jej má tajiť, koľko sa toho o nej už dozvedel, z neznámych príčin priečila. Tým to však zrejme nebude - podobných pocitov muž nazývaný Serpent už dávno schopný nebol...

Rozhovory s Noahom mali tendenciu byť intímnejšie, než by si to tá druhá osoba želala. Obzvlášť keď sa už rozhodne vytasiť svoje zmieňované eso v rukáve, hoci to obvykle býva podstatne neskôr. Odpovede na otázku, či sa jedná o šialeného mága, ktorý si umelo predlžuje svoj život, sa teda Blondie zatiaľ ešte nedočkala. Mali aktuálne podstatne záživnejšiu tému na prebratie, ako Serpentov pôvod a zmysel existencie. O svoj unikátny Weltanschauung sa s ňou môže podeliť aj neskôr. Kam tým ale onen mysteriózny mladík spel? Jednalo sa o akýsi nechutný druh manipulácie, alebo v tom nebodaj mohli byť i akési úprimné dobré úmysly? Nech už to bolo akokoľvek, niet najmenších pochýb o tom, že atmosféra po zmienke bývalého mena Blondie náramne stuhla.

"Myslel som si...," prehlásil tajomný mládenec po krátkej chvíli ticha znateľne sklamaným hlasom, v dôsledku čoho dočasne odbočil pohľadom a položil už vypitú šálku čaju na nestabilný stôl. Čo sa mu asi tak aktuálne mohlo odohrávať v hlave? I menej všímavým ľuďom by zrejme došlo, že nad niečím uprene uvažuje. Skoro ako keby vyhodnocoval svoje možnosti, alebo nebodaj vo vlastnej mysli pátral po odpovediach na krkolomnú záhadu. Lea tak dostala necelú minútku pokoja na to, aby sa z prvotného šoku aspoň čiastočne spamätala, no sotva v sebe našla dosť odvahy na to, aby Noaha zasypala ďalšími otázkami, už aj jeho jantárové prenikavé oči zasa prebodávali jej dušu. Serpentova nadpozemská aura bola v tento moment úplne iná ako doposiaľ, vplývajúc na celé blízke okolie, skoro ako keby sa Blondie stále neprebudila zo svojho sna.

"Povedz že mi, Leandra... je toto život, aký si si pre seba predstavovala? Je toto podľa teba rola, v ktorej ťa drahá Amalia túžila vidieť?" Blondie si mohla pripadať, ako keby sa s každou sekundou, ktorú strávila hľadením do Serpentových hadích očí, ponárala do čoraz väčšej temnoty. A predsa im nedokázala uniknúť, pretože práve Noahove dúhovky aktuálne predstavovali jej jediný zdroj svetla. "Je mi jasné, že si "ho" hľadala. Tak tvoja cesta v Londýne začala. Presne preto si zahodila všetky svoje zostávajúce zábrany a pohlavo sa vrhla do náruče cudzincov. Viedla ťa nádej, že z nich časom získaš informácie, po ktorých toľko túžiš, nemám pravdu? Ibaže to je už preč..."

Ťažko povedať, do akej miery mal Noah pravdu, a jak moc si len domýšľal, no tak či onak jeho slová s vnútrom Blondie prapodivným spôsobom rezonovali. "Čo spôsobilo, že sa z lovkyne stala korisť? Prečo tvoju ohromnú nebojácnu zlosť... rázom vystriedal plachý strach? Od istého bodu si zabudla na svoj pôvodný cieľ, a vyhľadávanie náruče cudzincov sa pre teba stalo obranným mechanizmom. Skoro ako keby si si naivne nahovárala, že ak budeš mať vždy niekoho po svojom boku, tak budeš v bezpečí. Ako pred "ním", tak i pred vlastnými démonmi z minulosti. Zapredávaš samú seba a namiesto toho, aby si si od mužov brala, tak sa im rozdávaš. Dúfaš snáď, že tým retroaktívne napravíš svoje chyby? Na to je už neskoro..."

Bola to naozaj veľmi nepríjemná osobná provokácia. Ak sa však Blondie dokázala preniesť cez vlastné pobúrené emócie a nahliadnuť pod povrch toho, čo Noah dával najavo navonok, mohla by v tom snáď vidieť i akúsi zvrátenú formu povzbudenia. Vypovedali o tom i Serpentove ďalšie slová. "... avšak na to, aby si sa vzdávala, je naopak priskoro. Si silnejšia ako si o sebe myslíš. Možno že si naozaj chybovala, a možno nie... na to ti nik okrem teba jednoznačnú odpoveď nedá. Jedno viem ale naisto. Videl som budúcnosť, v ktorej si sa dokázala usmievať i bez masky. Radím ti preto, aby si sa i naďalej bila. Neutekaj z boja, skôr či neskôr si ťa tak či onak nájde, a nik iný ho za teba nezvedie. Zvládneš ho omnoho lepšie, ak naň budeš sama pripravená." Týmto Noahov príhovor už definitívne končil, poskytnúc Leandre priestor na to, aby sa sama vyjadrila...

Blondie mala svojim spôsobom šťastie i smolu zároveň (uhol pohľadu), pretože práve v tejto chvíli, keď Noah načerpal tvrdým spánkom čerstvú energiu, bol najviac "pri moci". Možno by dokonca aj situáciu so Scorpiom aktuálne vyriešil úplne inak. Neznamenalo to ale, že sa akurát bez rozmyslu predvádzal. Všetky podobné akcie mali v prípade Serpenta iba dve možné odôvodnenia. Buď si nejak chcel oživiť interakciu s Leou, aby mu táto skúsenosť neutkvela v pamäti ako nudná, a toto bolo jediné, čo ho v daný moment napadlo, alebo vo svojom tajuplnom sne videl, že ju ešte niekedy bude potrebovať, a tak si už na to dopredu chystal pôdu. Pravda, teoreticky sa nad ňou len mohol zľutovať a túžil jej nejak pomôcť z dobroty srdca, ale nerobme si ilúzie. Ale no ták, nebuď taký zaujatý! Až tak bezcitný predsa nie som... Šuš, nechaj ma robiť si svoju prácu!

Nič na tom, že konverzácia medzi Blondie a Noahom sa definitívne schyľovala ku koncu. Temnota, ktorá srdce Leandry sužovala, sa rázom rozplynula ako keby nikdy ani neexistovala, a dievčina sa opäť ocitla za svojim komicky nerovným stolom. A prekvapivo to vôbec nebolo v rukách onoho arogantného mladíka, ktorý mi sebecky skáče do rozprávania! Nie, zásluhy za to, ako hladko sa mu vymanila spod kontroly, boli čisto iba jej. Za predpokladu, že ju totiž Noah naozaj prekukol, ak by si to Blondie odmietala pripustiť, ponorila by sa akurát ešte hlbšie. Tým, že sa ale jeho vskutku desivým obvineniam postavila čelom, mu naopak dala jasne najavo, že si je svojej slabosti plne vedomá a nenechá sa ňou ovládať. Priznávam, že to si zaslúžilo jeho úprimný obdiv.

"Máš i na viac ako iba nádej. Len sa pozri okolo seba. Vytasil som svoju najsilnejšiu zbraň... a predsa si ma behom chvíľky porazila. Ak zvládneš tak hladko zvíťaziť nado mnou, čo len zmôže minulosť? Čo zmôže nejaký smiešny mafián?" Našimi najväčšími nepriateľmi sme často práve my sami, a nik na svete to nedokáže pripomenúť tak efektívne ako práve Noah. "Kto že som? To bohužiaľ ani sám neviem.. avšak..." než sa rozrušená Leandra stačila nazdať, už aj Serpent postával vedľa nej s otvorenou dlaňou a šibalským úsmevom hodným nezbedného dieťaťa. "Snáď sa napriek tomuto malému predstaveniu uspokojíš s odpoveďou "tvoj dobrý priateľ"." Absurdné, Noah nemal žiadnych skutočných priateľov. Všetko to v jeho očiach vonkoncom boli iba akési NPC postavy v hre, ktorá predstavovala jeho väzenie. Mohlo by to byť tentokrát inak?

Ako som už sľuboval, konverzácia medzi Blondie a Noahom došla až na jej samotný koniec. Či sa mu už totiž rozhodla ono podanie ruky opätovať alebo nie, rozhodne bude potrebovať nejaký priestor na to byť sama a zvážiť svoje ďalšie kroky. A čo Serpent? Ak si neželal mať za zadkom naštvaného Caldwella, taktiež sa potreboval dať zasa do pohybu a naďalej pátrať po tajomnej dievčine so zlatými vlasmi. V nasledujúcich pár minútach sa teda chopil svojho plášťa a batohu, a už sa aj pomaly vydal na odchod. Samozrejme jej predtým poďakoval za pohostinnosť a dobrý čaj, no ťažko povedať, či ho Leandra vôbec ešte vnímala. Takmer určite ju však každopádne nevidel naposledy, či už vo svojich snoch alebo aj v realite...

Ozvalo se zaklepání. Nebo spíš řekněme vzteklé zabušení. Ozval se hlas pana Waye, který začínal být téměř nepříčetný.

Na chvíli nastalo dusné ticho. Pro zloděje to byla věčnost. Helena si prohrábla blonďaté vlasy a snad na chviličku zaváhala. Nadechla se.

A to bylo celé. Helena se rozhodla ušetřit život tohoto muže, který jí klidně mohl ublížit a nemusel vůbec riskovat a vsadit na její mlčenlivost. Té noci ukradl několik cenných pláten s uměleckými díly vyhlášených mistrů. Trezor pana Waye už byl pouze neužitečný kus šrotu a po jeho obsahu se jenom zaprášilo. Avšak co bylo nejdůležitější, ukradl i nejcennější poklad, který se pod střechou sídla nacházel. Srdce Heleny Way.

Dalo sa povedať, že mal Noah na spoločnosť svojim spôsobom naozaj šťastie. Predsa len v poslednom čase po nociach blúdil vskutku živými priam rozprávkovými snami. Do značnej miery si za to ale mohol sám. Nie je to totiž v tomto prípade vôbec náhoda, keďže spal iba pár metrov od osoby, ktorej vďačil za dnešný príbeh. Aspoň počas odpočinku nemusel viesť súboj s nudou, no o to hrozivejšie a namáhavejšie ho čakalo nasledovné prebudenie, kedy bude nútený opäť nejakú dobu loviť v pamäti a usporiadať si myšlienky. A nebolo toho na usporiadanie vôbec málo. Predsa len sa jeho repertoár zdanlivo nesúvisiacich chaotických spomienok zasa raz výrazne rozšíril, ponechajúc Serpentovo skutočné ja v ešte väčšej temnote ako doposiaľ. Alebo by sa viac hodilo povedať "v ešte väčšom tieni"...?



Nejakú dobu to síce trvalo, no predsa len sa Noah konečne nad ránom odhodlal zdesene otvoriť oči. Čas na rýchlu analýzu situácie. Pozitívum číslo jedna - Leandra zdá sa ešte stále nebola doma, inak by si určite ihneď pri prvom náznaku svetla predierajúceho sa jeho viečkami vypočul prednášku o tom, ako k nej do postele dostal zasa ďalšiu blondínu, a ani ju nepozval. Pozitívum číslo dva - Serpent sa nám tentokrát zobudil skôr ako jeho zlatovlasá spoločníčka. Nečudo, predsa len bolo telo Elizabeth vplyvom vyprchajúceho neurotoxínu o dosť vyčerpanejšie ako to jeho, obzvlášť keďže sa našťastie na svoje schopnosti v poslednom čase nemusel priveľmi spoliehať. Výborne, avšak bohužiaľ to stále nestačilo na vyváženie primárneho negatíva - keďže sa o svojej najnovšej spoločníčke Noah dozvedel pomerne dosť, ale nič, čo by ju akýmkoľvek spôsobom spojovalo s Faustus Ule, šlo z toho vyvodiť jediný podozrivo formulovaný záver. Ďalší výstrel do prázdna...

Mladý muž mal pred sebou zásadné rozhodnutie. Bude lepšie, ak sa radšej vydá preč skôr než sa Noctua vôbec prebudí, alebo s ňou ich včerajší rozhovor predsa len dokončí? Obe možnosti dávali zmysel. Na jednu stranu bola síce pravda, že sa s najvyššou pravdepodobnosťou nejednalo o onú záhadnú zlatovlásku, po ktorej tak usilovne a zúfalo pátral, no podobne ako tomu bolo i v prípade Blondie, Noah veľmi dobre vedel, že v blízkej budúcnosti preňho zohrá dôležitú rolu. Nebolo by teda od veci skúsiť sa s ňou aspoň trochu zblížiť. Po niekoľkých minútach rozjímania sa tak napokon inšpiroval svojim prvým ránom stráveným s Leou, a vydal sa nachystať nejaké to občerstvenie na ešte stále nedobre vybalancovaný stôl...

A je to tu. Bolo vskutku len otázkou času, kedy Noahove eskapády s londýnskymi blondínkami začnú vyvolávať nedorozumenia podobného charakteru. Nehovoriac o tom, že zrejme bol už Serpent i v súčasnosti vo vybraných kruhoch známy ako podivín vyhľadávajúci výhradne spoločnosť mladých zlatovlások. Absurdné. Ak by som aj naozaj bol osamelý sukničkár so záluskom na ženy so špecifickou farbou vlasov, radšej by som volil tú najvzácnejšiu a teda najmenej nudnú, ryšavú! Prirodzené rusovlásky tvoria iba jedno percento svetovej populácie. To je fakt to, čo ti na onom nedorozumení vadí najviac?! A vôbec, prirodzené zlatovlásky tvoria iba dve percentá svetovej populácie, takže si moc nepomáhaš! Kušuj a sústreď sa na svoju prácu! Jasné, tvoje želanie je mi rozkazom...

Nebol som to každopádne ani toľko ja, čo sa potreboval sústrediť, ako skôr práve Noah, ktorého zrovna jedna členka jeho cieľovej demografie prebodávala sprostými slovami a ešte sprostejším pohľadom. Ako z toho len vykorčuľovať? Na(ne)šťastie Serpent predsa len nebol hlavným protagonistom v budúcnosti populárnych sitcomov alebo háremových anime, takže si i za týchto okolností dokázal udržať chladnú hlavu. "Dobré ráno, svetlo môjho ponurého života, slniečko predierajúce sa temnými mrakmi každodennej všednej existencie, prenádherná Leandra!" Um, no dobre, tak teda beriem späť. Kušuj! Nie, ani len niekto ako Noah nebol zasa až tak neschopný, len mal miestami malinko pokrivený zmysel pre humor, ktorým si často situáciu ešte viac komplikoval. Po zahnaní prvotného šoku sme sa teda dočkali plnohodnotného racionálnejšieho vysvetlenia.

"Tak v prvom rade - hovoril som ti už predsa niekoľkokrát, že hoci si tvoju hospitalitu naozaj cením, do postele ti loziť nehodlám," započal svoje vrúcne ospravedlnenie mladík možno nie veľmi presvedčivo, no v zápätí doplnil ono rozumnejšie objasnenie. "Spomínaš si na to, keď som ťa žiadal o audienciu s Li Žangovými poskokmi a vypustenie vybraných informácií do povetria londýnskeho podsvetia? Ako som hovoril i predtým, mojim cieľom bolo vylákať istú ambicióznu vyšetrovateľku, ktorá im už nejaký čas údajne bola na stope. Nuž, zoznám sa s mladou detektívkou Liz," ukázal Serpent teatrálne obomi rukami na posteľ, kde zmieňovaná zlatovláska ešte stále i navzdory najnovšiemu hluku bezvládne pospávala. Tým to ale nehaslo. Aby mal istotu, že na ďalšie nedorozumenie už nedôjde, poskytol mladík Leandre i stručné zhrnutie poslednej noci...

Navzdory neveriacim pohľadom Blondie si Noah i naďalej udržiaval svoj sebavedomý postoj. A stálo to za to, pretože ako náhle sa konečne dostal k onomu plnohodnotnému vysvetleniu, Leandra ho našťastie preňho zobrala vážne. Dala si dokonca tak záležať, že si aj ono objasnenie potvrdila na dokladoch Elizabeth. Chýbala jej už akurát úplne posledná časť skladačky - prečo by to všetko Serpent podnikal? Je pravdou, že hoci sa už niekoľkokrát s Leou stretol, nepovedal jej toho o sebe zatiaľ boh vie ako veľa. Že by konečne nadišla chvíľa na odhalenie pravej podstaty jeho aktuálnej úlohy? Neblázni. I bez toho už Lea lieta v niekoľkých problémoch, nemusím ju zaťahovať do ďalších odhaľovaním prísne tajných informácií. A záleží na tom? Nie je to len ďalšia figúrka na šachovnici? Možno áno, možno nie. To ale neznamená, že s ňou mienim bezcieľne hazardovať...

Navzdory tomuto rozhodnutiu sa predsa len ale aspoň nejakej dodatočnej odpovede Leandra dočkala. "Ničoho sa nemusíš obávať. Matne si spomínam, že som ti už povedal, že som niečo ako taký špeciálny detektív na voľnej nohe zaoberajúci sa špecifickými mysterióznymi prípadmi, nie je tak? Povedzme, že mám aktuálne externú podporu, kvôli ktorej si ma zatiaľ ešte nemôže dovoliť zatknúť, čoho si je Liz plne vedomá." Áno, ale kľúčovým bolo práve to slovíčko "zatiaľ". "Prečo, hm. To je dlhý príbeh. Povedzme, že sme si o sebe obaja navzájom mysleli, že sme niekým iným, než naozaj sme. A kvôli závažnosti situácie som si nemohol dovoliť nebrať ju smrteľne vážne." Snáď bude toto vysvetlenie pre Blondie postačujúce, obzvlášť keďže bolo doplnené na Noahove pomery neobvykle vážnym výrazom v tvári. "Každopádne si myslím, že sa nám už toto nedorozumenie poslednú noc podarilo rozuzliť. Ako na to však bude reagovať, a čo s ňou mám robiť ďalej? To je niečo, čo priznávam ani sám v tejto chvíli netuším. Nejaké návrhy?" venoval mladík Leandre aspoň na záver nevinný úsmev.